Ako sa dostať do sveta, v ktorom neexistuje krivda, chudoba?

Pandémia zabrzdila pred dvoma rokmi projekt Etnikana - Hudba je reč, ktorej rozumieme všetci. Na školách sa chystal workshop s hudobníkom Mariánom Čekovským a kapelou Lomnické Čháve o rasizme, xenofóbii, generačnej chudobe. Organizátori skúšajú projekt, ktorý pulzuje temperamentom, presunúť aspoň do on-line priestoru.

Andrej Barát 06.03.2022 06:00 Foto: Stanislava TopoľskáZľava Gustáv Gábor, Nikolas Polhoš, Marián Čekovský, Roman Polhoš a Milan Polhoš.

O výzvach tohto nápadu sme sa pozhovárali s filmovým producentom a "bielym gadžovským" manažérom rómskej kapely Tomášom Slebodníkom.

Aký je cieľ projektu?

Atraktívnou a inovatívnou formou prepojiť svet väčšiny a menšiny. Pripravujeme interaktívnu on-line diskusiu, ktorá bude vzdelávať a zároveň bude obohatená o zábavu a hudbu. On-line podujatie je určené pre deti na základných školách. Najmä pre deti, ktoré pochádzajú z marginalizo­vaného, sociálne znevýhodneného prostredia.

Akú tému otvoríte?

Generačnú chudobu, s ktorou sa v mnohých rómskych komunitách stretávame. Prostredie, do ktorého sa rodia deti, v ktorom dospievajú, a v ktorom formujú svoje postoje a myšlienky. Radi by sme dali hlas deťom pochádzajúcim z generačnej chudoby, posmelili ich a dali priestor podeliť sa o svoj pohľad na svoj svet, život a očakávania. Dať deťom priestor a nástroje, aby mohli byť aktívnou súčasťou, nie len pasívnym objektom pretriasaných tém. Máme nádej, že deti majú byť súčasťou našej snahy v boji proti predsudkom a je nevyhnutné ich aktívne zapájať do diania. Je to pokus nášho občianskeho združenia otvoriť pravdivo túto tému a snaha o podporu pri riešení najpálčivejších problémov.

Z ťažko skúšanej komunity pochádza aj kapela Lomnické Čháve. V osade mali jeden vodovodný kohútik pre 2 300 ľudí, na pitie, varenie, umývanie. Stále je to tak?

Pribudlo asi sedem domov, ktoré sa pred Vianocami pripojili na kanalizáciu a vodu, týmto rodinám sa nejako podarilo odkúpiť pozemky, vrátane dvoch členov kapely - Milana a Nikolasa. Ale je toho veľmi málo. V projekte vystúpia s Mariánom Čekovským a práve týmto spojením chceme demonštrovať, že rôznorodosť sa vie vzájomne ovplyňovať, vie vedľa seba, ale najmä spolu dobre fungovať.

ČÍTAJTE VIACAko žije rodina mnohých kultúr a náboženstiev

Prečo je spolunažívanie minority a majority najmä na východnom Slovensku komplikované?

Skúsim to vysvetliť na mojej osobnej skúsenosti. V minulosti sme sa uchádzali o podporu na výrobu CD pre kapelu Lomnické Čháve. Zamrazilo ma, keď som čítal hodnotenie, v ktorom stálo: Budujeme v spoločnosti mýtus, že Rómovia nevedia robiť nič iné, len fidlikať na husliach. Toto by som rozmenil na drobné. Podľa mňa je spoločnosť povinná podporovať voľnočasové aktivity, a to najmä v marginalizovaných komunitách, kde čelíme generačnej chudobe. S týmito ľuďmi je nevyhnutné pracovať, vzdelávať ich, vysvetľovať princípy fungovania mimo ich zaužívaných stereotypov a pravidiel.

Čo konkrétne máte na mysli?

Vezmime si príbytok, ktorý tvorí jedna miestnosť. Tá slúži ako kuchyňa, obývačka a spálňa zároveň, v ktorej žije rodičovský pár a deti. Čo má prioritu? Myslíte, že vzdelávanie? Dnešná rómska mládež a dorast chce byť iná a chce žiť iný život ako ich rodičia. Preto mnoho voľného času trávia mimo obydlí, ale málokedy mimo rodných osád. Tí tvorivejší vezmú do ruky hudobný nástroj a skúšajú, vymýšľajú, prenášajú medzigeneračne to, čo im rodičia a predkovia odkázali. Sadnú na prah svojho domu, zoberú saxofón a hrajú, pridajú sa ďalší. Hudbou sa dostávajú do sveta, v ktorom neexistuje krivda, chudoba. Na strane druhej je naša extrémne polarizovaná spoločnosť, kde každý žije len pre svoju prítomnosť a blízku budúcnosť. Ešte stále v našej spoločnosti v majorite prevládajú mnohé predsudky a stereotypy.

Akú úlohu v tom môže zohrať umenie?

Málokto má dnes snahu zmierňovať to napätie, smerovať, viesť, vysvetľovať. Keď však príde na hudbu, je to pre majoritu čosi prijateľné, výnimočné, dokonca mimoriadne žiadané. Obrovský rozdiel kultúr mňa a mojich chalanov spojil v jeden celok, ktorý si vzájomne dôveruje, kde platia vopred nastavené pravidlá. Ak to zvládli chalani z kapely Lomnické Čháve, je to overené v praxi.

Projekt robíte aj preto, že sa pôvodná autentická rómska hudba vytráca z povedomia všetkých, bez ohľadu na etnicitu. Naozaj sa to deje?

V dnešnej dobe sa mnoho rómskych kapiel snaží tvoriť vlastné piesne, vlastné texty a vlastnú hudbu. Nie vždy sa to spája s pochopením, piesne majú veľmi jednoduché slová aj melódiu či harmóniu. A pritom rómska hudba a jej história je nevyčerpaná studňa piesní, nápadov a inšpirácií. Kapela Lomnické Čháve stavia práve na staršie rómske piesne, ktoré upravuje do svojho rompopového štýlu.

Podľa mňa je spoločnosť povinná podporovať voľnočasové aktivity, a to najmä v marginalizovaných komunitách, kde čelíme generačnej chudobe.

A páči sa to Rómom?

Aj naša hudba neznie práve v minorite mnohým ľuďom ľubozvučne. Je však mimoriadne žiadaná, priam exotická pre nerómske publikum. Ide o naozaj známe piesne, ktoré sa hrávajú na svadbách, oslavách, či tanečných festivaloch. A tu je ten paradox, zatiaľ čo staršia ľudová tvorba rómsku komunitu rozdeľuje, majoritu s kapelou, naopak, spája v jednej vlne.

Ale prečo nie je viac rómskych hudobníkov? Ocitla sa hudba vo svetle čohosi neužitočného, zbytočného?

Nemyslím si, že Rómovia vnímajú hudbu ako neužitočnú, ale pochopili zásadnú vec - hudbou, hraním či tancom sa nedokážu uživiť. Šancu uspieť majú len tí najlepší. Lenže inklúzia funguje mimoriadne dobre, čo môžem demonštrovať na spojení kapely Lomnické Čháve s multiinštru­mentalistom Mariánom Čekovským. Takéto spájanie umocňuje energiu, ktorá sa ženie z pódia na fanúšikov a obrovskou vlnou emócie sa k nám na pódium vracia späť. Obohacuje obe strany muzikantov, ktorí na pódiu tvoria jeden celok. Je mimoriadne dôležité, aby sa rómska kultúra a jej všetky zložky tak ako doteraz aj naďalej prenášali z generácie na generáciu ústnym a hudobným podaním.

Foto: Andrej Barát, PravdaTomáš Slebodník.

Čo bráni rozvoju vlastného umenia?

Nemožnosť vlastnej realizácie. Kapely v segregovaných osadách nemajú veľkú možnosť rozvoja. Mnohým chýba aj patričné hudobné, či iné umelecky zamerané vzdelanie, čo sa viac-menej určite prejaví v ďalšom profesionálnom živote a tvorbe. Zároveň je to otázka prežitia. Ak každý deň riešite, čo dáte deťom jesť, čo im oblečiete, čím prikúrite, aby ste zvládli noc, nebudete venovať veľa pozornosti iným potrebám. Zostaneme na samom spodku Maslowovej hierarchie. To, čo my vnímame ako kultúru, je v osadách spôsob, ako sa zabaviť, povzbudiť v mnohých prípadoch v biednom a ťažkom živote. Z detí sa stávajú rodičia a tí majú deti, ktoré opätovne vyrastajú v bludnom kruhu chudoby.

Napísali ste, že spolupráca minority s majoritou funguje, ak je vôľa na oboch stranách priepastnej barikády. V čom?

Majorita má dostať pravdivý obraz o ťažkom živote vo vylúčenom prostredí. Je to obraz celej našej spoločnosti a práve projekty ako tento navádzajú na prepotrebnú inklúziu komunít. A ak bude v rómskej komunite ochota rešpektovať pravidlá pozitívnej zmeny s osobnou aktívnou účasťou v tomto procese, vieme veľa vecí meniť od základov.

Kedy sa vlastne začal príbeh kapely Lomnické Čháve?

Stretli sme sa pri nakrúcaní dokumentu Kapela v roku 2017 v segregovanej osade na východe Slovenska. Príbeh kapely je živá kniha, ktorá si razí cestu svetom rómskej kultúry. Zvláštne na tom je, že záujem o koncerty a vystúpenia je skôr na strane majority, ako na strane minority. Príbeh chalanov môže inšpirovať ďalších muzikantov, tanečníkov, ako v praxi môže vzniknúť dlhodobá a progresívna spolupráca oboch komunít. Kapela zohráva v projekte úlohu minoritného zoskupenia, ktoré sa napriek nevôli či predsudkom spája s uznávanými muzikantmi slovenskej hudobnej scény. Inšpirovať sa môžu všetci, ktorí tam ten odkaz nájdu.

ČÍTAJTE VIACPandémia ohrozuje základné ľudské právo. Strechu nad hlavou

Podarilo sa im dostať z osady na veľké pódiá?

Kapela za štyri roky vstúpila medzi profesionálne hudobné zoskupenia v rámci Slovenska. Vystúpili sme na najväčších festivaloch, na vrcholných folklórnych slávnostiach, máme za sebou účinkovanie v televízii či v rádiách. Zámerne používam množné číslo, lebo celý tím okolo kapely vnímam ako jeden celok, kde každá jedna zložka má obrovskú úlohu, ale finálny výsledok je vždy jeden, za ktorým stojíme všetci. Toto sú reálne výsledky našej spolupráce. Vždy je to tímová záležitosť. Takýto progres je medzi minoritnými kapelami, ale aj medzi inými oblasťami kultúry veľmi jedinečný.

Ako mal pôvodne prebiehať worshop?

Chceli sme navštíviť 15 základných škôl v Prešovskom a v Košickom kraji, kde je minimálne 20 % žiakov z rómskej komunity. Workshop mal trvať zhruba 90 minút, bol spojený s koncertom kapely Lomnické Čháve a s pripravenými témami pre žiakov a učiteľov. Projekt bol podporený v roku 2020, chceli sme ho realizovať od júna 2020 do novembra 2021. Doba zmenila nejeden plán. Zámer však zostal. Zamerať sa na deti základných škôl, špecificky z marginalizovaného prostredia. Pripraviť pre ne spôsob, ako sa aktívne zapojiť do riešenia svojej situácie. Aktívnu úlohu zohráva škola - môže vytvoriť prostredie, ktoré má silu pomôcť deťom vymotať sa z bludného kruhu, do ktorého sa narodili.

Prekazila to korona?

Keďže od marca 2020 zúrila pandémia, nemali sme šancu dostať sa prezenčne do škôl. Veľmi sme to chceli, lebo emócia hudby je umocnená priamou účasťou. Počas letných prázdnin v roku 2021 sme v rámci letnej školy chceli uskutočniť aspoň pilotný workshop na Základnej škole v Bystranoch, no v tomto období bol okres Spišská Nová Ves v oranžovej farbe. Regionálny úrad verejného zdravotníctva sa nevyjadril v prospech konania tejto akcie. Po prázdninách sa situácia v okrese ešte viac zhoršila. Podľa školského semafora sme nemohli uskutočniť hromadnú akciu.

Foto: Andrej Barát, PravdaLomnické Čháve hľadali talenty do folklórneho súboru Ľoľi roklica.

Teraz to skúsite on-line. Ale nebude tomu chýbať šťava?

Nemali sme inú možnosť. Čas neúprosne plynul a my sme nechceli stratiť projekt. Požiadali sme donorov o zmenu projektu a zmenu rozpočtu. Vyhoveli nám a celé sme to transformovali do on-line podujatia. A áno, každý z nás zažil koncert temperamentnej rómskej hudby, ktorá hneď v úvodnej piesni rozihrá nohy, ruky aj ústa, zaplaví nás pozitívnou emóciou. Pri žiadosti o zmenu projektu sme sa snažili o vyššiu pridanú hodnotu projektu. Preto sme prostredníctvom partnera - Eleny Cinovej (pôsobí v Rómskom vzdelávacom centre v Prešove) ponúkli možnosť zúčastniť sa na tomto on-line podujatí všetkým školám z Prešovského a Košického samosprávneho kraja, ktoré o toto podujatie budú mať záujem.

Takže po dvoch rokoch odkladov - aký bude nakoniec termín?

Vybrali sme ho symbolicky v Medzinárodný deň Rómov - 8. apríla. Týždeň pred Veľkou nocou, keď je didaktický proces voľnejší. Všetci sa potrebujeme nadýchnuť po dvoch zložitých rokoch a ja verím, že toto bude jedno z posledných podujatí, ktoré budeme realizovať on-line. Ako hosťa a moderátora sme prizvali Mariána Čekovského, s ktorým spolupracuje kapela Lomnické Čháve od roku 2018. Jeho neopakovateľný a vopred nepredvídateľný humor poznáme aj z detských relácií, ktoré Marián nakrúca pre verejnoprávnu televíziu v Košiciach. Z môjho pohľadu je to osobnosť, ktorá pridáva svoju nezameniteľnú stopu do všetkého, čoho sa dotkne.

Ako to bude prebiehať?

Budeme naživo spojení obrazom aj zvukom so Základnou školou v Bystranoch, kde budú prebiehať aktivity s deťmi. Realizuje ich Magdaléna Rothová, mediátorka a riaditeľka ACEC (Asociácia pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu) a Stano Daniel, odborník na sociálnu inklúziu. Spoluprácu si vyskúšali na ostatnom Roma Spirit, kde sme ich spoznali ako moderátorov. Počas streamu budú môcť triedy, ktoré sa pripoja, sledovať edukatívne aktivity, ktoré riešia deti v ZŠ Bystranoch. Môžu ich povzbudzovať v live chate. Celý program bude pretkaný hudobným programom v podaní Lomnické Čháve a Mariána Čekovského. Pripravili sme dve zábavné hodinky, počas ktorých môžu deti vyhrať rôzne ceny. Zapojené triedy môžu vyhrať koncert Lomnické Čháve pre celú školu. A čím viac tried sa z jednej školy pripojí, tým väčšia bude šanca na výhru. Marián je majster improvizácie, deti sú živý organizmus. Určite sa nebudeme nudiť! Informácie o tom, ako sa pripojiť, nájdu záujemcovia na etnikana.sk.

Vaším cieľom je aj zapojenie zraniteľných skupín do rozhodovania v oblasti verejných politík. Čo to znamená?

Verejná politika je sumár aktivít a rozhodnutí vlády, politikov či iných aktérov, ktorí ovplyvňujú naše životy. Dôležité je porozumieť, akú úlohu v tom zohrávame my občania. Záleží na tom, či sa zapojíme alebo nie. Nie je tomu inak ani v prípade zraniteľných skupín. Je dôležité, aby aj ony boli súčasťou rozhodovania. Je potrebné zraniteľné skupiny aktivovať, podporovať, vytvárať priestor pre ich aktívne zapojenie sa. Aby to nebolo o nás, ale bez nás.

A v čom sa skrýva inovácia?

Že zapojíme deti z marginalizovaných komunít a dáme im hlas, čo vôbec nie je samozrejmé. Vytvárame priestor na základnej škole, priamo počas vyučovacieho procesu. Sprostredkujeme kultúrny program pre deti, ktoré majú obmedzené možnosti mimo svojho bydliska. Vytvoríme pre ne priestor, kde sa môžu podeliť o svoje vízie, aj o problémy, ktoré zažívajú, v živote v škole i mimo. Budeme deti učiť pomenovať problém, hľadať riešenia a dáme im možnosť tvoriť svet mimo zaužívaných stereotypov a predstáv.

Tomáš Slebodník (1971), filmový producent

• Je manažérom kapely Lomnické Čháve.
• Podieľal sa na filmoch Fantastické zvery 3, Jack Ryan 3, Marco Polo II, Hanna II, Chlapec, ktorému hovoria Vianoce, Zlodej koní.
• Organizuje projekt Etnikana - Hudba je reč, ktorej rozumieme všetci, ktorý je podporený z programu ACF - Slovakia, financovaného z Finančného mechanizmu EHP 2014-2021. Správcom programu je Nadácia Ekopolis v partnerstve s Nadáciou otvorenej spoločnosti Bratislava a Karpatskou nadáciou v Košiciach.

https://gypsyband-sk.cms.webnode.sk/l/ako-sa-dostat-do-sveta-v-ktorom-neexistuje-krivda-chudoba/